Mladá výskumníčka z FIIT STU svojim výskumom overuje, čo naozaj pomáha včas odhaliť riziko Alzheimerovej choroby
Výskumníčka Fakulty informatiky a informačných technológií STU Martina Billichová skúma pomocou umelej inteligencie, na koľko magnetická rezonancia (MRI) mozgu zlepšuje predpoveď rizika amnestickej miernej kognitívnej poruchy (aMCI).
Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií
Táto porucha totiž často predchádza Alzheimerovej chorobe. Štúdia vyšla v prestížnom časopise BMC Medical Informatics and Decision Making v rámci vydavateľstva Springer Nature.
Na výskume spolupracovali odborníci zo Slovenska a z Liverpool John Moores University v Spojenom kráľovstve. Tím pracoval s dátami amerického National Alzheimer’s Coordinating Center (NACC), ktoré zahŕňali 1 193 ľudí (742 žien a 451 mužov) sledovaných v mediáne viac ako sedem rokov. Počas sledovania sa u 240 z nich rozvinula aMCI. Výskum bol realizovaný pod vedením doc. Gabriely Czanner.
Umelá inteligencia predpovedá vývoj ochorenia
Väčšina doterajších štúdií sa venuje prechodu z miernej kognitívnej poruchy do Alzheimerovej choroby. Tento výskum sa pozrel na skoršiu fázu, teda na prechod od normálnej kognície k aMCI. Namiesto jednoduchej klasifikácie „zdravý / chorý“ autori použili analýzu prežitia. Tá dokáže pracovať s rôzne dlhým sledovaním pacientov a odhadnúť riziko pre ľubovoľný časový horizont. Štúdia tiež porovnala klasický, dobre interpretovateľný štatistický model (Coxova regresia) s modelmi strojového učenia (Random Survival Forest a Gradient Boosting Survival) a overila, či sa výsledky líšia medzi ženami a mužmi.
Výskumníci sa zamerali na oblasti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí mali tieto oblasti na snímkach z magnetickej rezonancie väčšie a lepšie zachované, mali nižšie riziko, že sa u nich objavia problémy s pamäťou. Prekvapivé však bolo, že magnetická rezonancia spresnila odhad rizika len veľmi málo, zhruba o jeden percentuálny bod. Väčšinu potrebných informácií poskytli už bežne dostupné údaje, ako je vek, vzdelanie či výsledky jednoduchých vyšetrení u lekára. Jednoduchší a lekárom zrozumiteľný výpočtový model fungoval rovnako dobre ako zložitejšia umelá inteligencia. Výsledky boli podobné u žien aj u mužov.
Skoršie odhalenie – účinnejšia liečba
Včasné odhalenie ľudí s vyšším rizikom umožňuje skoršie sledovanie, prevenciu a liečbu v štádiu, keď môže byť najúčinnejšia. Výsledky naznačujú, že spoľahlivý odhad rizika možno postaviť najmä na ľahko dostupných údajoch. Drahé a menej dostupné MRI vyšetrenie by sa podľa autorov mohlo cieliť na ľudí, u ktorých je odhad rizika hraničný, alebo na ľudí s miernymi ťažkosťami s pamäťou. Takýto prístup môže pomôcť zdravotným systémom s obmedzenými zdrojmi a sprístupniť skríning širšej populácii. Autori zároveň upozorňujú, že výsledky treba overiť na ďalších, nezávislých súboroch dát.
“Výskum je ukážkou toho, ako informatika a umelá inteligencia na FIIT STU prispievajú k riešeniu spoločensky dôležitých problémov v zdravotníctve”, hovorí Martina Billichová, ktorá v štúdii realizovala celý výskumný postup, od formulovania výskumných otázok a prípravy dát cez vývoj prediktívnych modelov až po vyhodnotenie a napísanie rukopisu.
Celá štúdia je voľne dostupná: https://doi.org/10.1186/s12911-026-03828-z
Podobné články
4. novembra 2026
3m
Práčka má svojej pevné miesto, sušička oň musí bojovať
3. novembra 2026
3m
Môže skladací smartfón vydržať roky?
3. novembra 2026
4m
